विं. दां. ची हि अप्रतिम कविता
चुकली दिशा तरीही हुकले न श्रेय सारे
वेड्या मुशाफिराला सामिल सर्व तारे
मी चालतो अखंड चालायचे म्हणून
धुंदीत या गतीच्या सारेच पंथ प्यारे
डरतात वादळाना जे दास त्या धृवाचे
हे शिड तोडले की अनुकुल सर्व वारे
मग्रुर प्राक्तनाचा मी फाडला नकाशा
विझले तिथेच सारे ते मागचे इशारे
चुकली दिशा तरी ही आकाश एक आहे
हे जाणतो तयाला वाटेल तेथ न्या रे
आशा तशी निराशा हे खेळ सावधांचे
बेसावधास कैसे डसणार हे निखारे
2 comments:
Just to inform you that your blog has been added into Marathi Blogs aggregator - MarathiBlogs.com. I would appreciate if you can give us a link back. Also please let us know your opinion about it.
-- Punit
aasha tari nirashaa, hey shreya savadhanche!
be-savadhaas kaise dasnaar hey nikharey!
Wah wah! Had read this before, punha wachoon masta watla...
Post a Comment